Переводчик в помощь.

slava1949

Filosof

slava1949

У меня не качественно прошло чтение текста на русском языке. СПАСИБО! Мы земляки Героя Советского Союза И А Лазарева, которомубудем отмечать 100 лет  со дня рождения.

 Напишите мне текст на email (указан в подписи), я скину + постараюсь помочь инфой.

 

 

Guľka si cieľ našla ■ Za skupinou sovietskych letcov jedno z charakteristických bombardovacích lietadiel 13. gdlp. Tento B-25C Mitchell slúžil v 1. letke pluku. Umaň 20. 6. 1944 Vojna je nemilosrdná a zubatá s kosou si nevyberá. Nik na bojisku si nie je istý, či sa dožije ďalšieho dňa. Ani radový vojak, ani gardový major. Povestná „uliata guľka“ si totiž napriek porekadlu svoj cieľ nájde. ■ Veliteľ 3. letky 13. gdlp a veliteľ lietadla gardový major I. A. Lazarev, čestný titul hrdina ZSSR mu udelili 5. 11. 1944 Hobby Historie 28 41 tora v Moskve (28. 5. — 20. 7. 1942). Až potom sa konečne dostal na front. Ako veliteľ lietadla bol pridelený k 37. dlp 222. dld v zálohe Stavky hlavného velenia. Letecké pluky tejto diaľkovej divízie práve zavádzali do výzbroje americké lietadlá typu B-25. Po prezbrojení bola divízia 22. septembra 1942 daná k dispozícii diaľkovému letectvu (Aviacija daľnego dejstvija). Vtedy už mal Lazarev za sebou prvé boje (od augusta 1942 bombardovacie nálety pri Stalingrade) a 14. októbra 1942 ho povýšili na poručíka. Podieľal sa na denných náletoch na nemecké prepravné miesta cez rieku Don, 50 — 60 km severozápadne od Stalingradu, na nemecké kolóny a pozemné pozície nepriateľa. Začiatkom jari 1943 Lazareva vymenovali za veliteľa roja a 30. marca 1943 (to už mal takmer mesačného syna Valerija zo vzťahu s A. P. Sibercevovou) ho povýšili na nadporučíka. V tom čase vykonával bojové lety v rámci Západného, Kalininského, Stalingradského a Brianskeho frontu. Podieľal sa na bombardovaní nepriateľských pozícií, zoskupení bojovej techniky na staniciach a železničných uzloch v priestoroch Gomeľ, Viazma, Vitebsk, Orša, Smolensk, Briansk a nemeckého letectva na letiskách Kursk, Smolensk, Sešča, Vitebsk, Novodugino. Dňa 26. marca 1943 bola 222. dld za dosiahnuté bojové úspechy premenovaná na 4. gardovú diaľkovú leteckú divíziu a 27. mája 1944 dostala čestný názov Brianska. Z 37. dlp, v ktorom Lazarev slúžil, sa 26. marca 1943 stal 13. gardový diaľkový letecký pluk a 25. septembra prijal čestné meno Roslavľský. Jeho príslušníci sa vtedy podieľali aj na bombardovaní v hlbokom tyle nepriateľa v Poľsku a Nemecku. Lazareva povýšili 28. októbra 1943 na kapitána a júni 1944 vymenovali za zástupcu veliteľa 3. letky 13. gdlp. Za bojové úspechy I. A. Lazareva dvakrát (12. 3. 1943 a 14. 4. 1944) vyznamenali Radom červenej zástavy a 18. septembra 1943 „len“ Leninovým radom, lebo návrh na udelenie čestného t osobnost Guľka si cieľ našla 42 Hobby Historie 28 ra Michajlovna Pupynina (neskôr sa im narodila dcéra Valentina). Po týchto významných udalostiach čakala Lazareva opäť realita bojov a údajne i táto bližšie nedatovaná udalosť: Vtedy mal so svojou posádkou bombardovať objekty a vykonať prieskum nepriateľských vojsk v priestore Budapešti. Pritom mali na jeho B-25 vo vzduchu zaútočiť nepriateľskí stíhači. V nerovnom boji Lazarevova posádka zostrelila údajne dve a zapálila tretiu stíhačku, no Mitchell ostal ťažko poškodený. Keď Lazarev zistil, že z posádky už nik okrem neho nežije, opustil lietadlo na padáku. Z nepriateľského územia sa mu za šesť dní podarilo dostať k svojim. O liečení nechcel ani počuť, okamžite sa zapojil do bojovej činnosti pluku, v ktorom už zastával funkciu veliteľa letky. V tom čase mal za sebou 257 bojových letov na B-25 v celkovom trvaní 1130 hodín. Na svoj 258. bojový let mal vyštartovať 22. decembra 1944. Toho dňa sa na bombardovanie železničného uzla Győr chystalo 43 posádok divízie. Lazarev mal letieť s až osemčlennou posádkou, hoci v ofi ciálnom dokumente 4. gardového Gomeľského diaľkového leteckého zboru za december 1944 sa spomína len sedemčlenná (chybu očividne spôsobil pisár, lebo radista strelec Rudiev je v dokumente uvedený vo funkcii navigátora a naopak chýba navigátor Pečerskij). Posledný, kto videl Lazareva a jeho posádku živú pred letom, bol zástupca hlavného mechanika 3. letky kpt. Avenir Alexandrovič Skok: „… S Ivanom som slúžil v jednej letke od toho dňa, čo prišiel do nášho pluku v júli 1942, až do jeho smrti… V tú noc, keď sa nevrátili z plnenia úlohy, som ich videl ako posledný živých… pred vyrolovaním zo stojiska sa im nerozbehol pravý motor a ja som preto zašiel do ich kabíny a naštartoval ho. Rozlúčiac sa s ním, vyšiel som z kabíny a oni vyleteli… On sa nevrátil. Z jeho posádky sa vrátil v lete 1945 k pluku kpt. Semjon Nečuškin, od ktorého sme sa dozvedeli podrobnosti...“ S veliteľom lietadla I. A. Lazarevom na bojovú úlohu o 16.25 h vzlietli: veliteľ lietadla g. por. V. G. Kupcov, navigátor letky g. kpt. S. M. Nečuškin, navigátor g. ppor. I. P. Pečerskij, náčelník spojenia letky radista strelec g. starš. P. L. Rudiev, radista strelec g. st. serž. V. F. Kilinenko, strelec g. st. serž. V. V. Pavlov a g. starš. V. B. Tirobjan. Riadenie letov malo spojenie s bombardérom až po čiaru Dunaja, ktorú preletel o 19.20 h MČ. Od toho momentu sa spojenie s lietadlom prerušilo. V hlásení pluku o bombardovaní železničného uzla Győr v noci na 23. decembra 1944 bolo okrem iného uvedené: „Pluk má jednu bojovú stratu, posádku veliteľa 3. letky, hrdinu ZSSR g. mjr. Lazareva. (...) Viac ako pravdepodobne zostrelené nepriateľským stíhačom.“ V hlásení sa tiež píše, že 43 posádok divízie na železničný uzol Győr zhodilo dohromady 235 bômb s celkovou hmotnosťou 36 050 kg. Osud tohto lietadla sa vyjasnil až v roku 1945, keď sa zo zajatia vrátil navigátor S. M. Nečuškin. Uviedol, že nad cieľom lietadlo zasiahla nepriateľská protilietadlová obrana. Lazarev kázal posádke opustiť na padákoch horiace lietadlo, no sám to už nestihol urobiť. Ale je pravda, že lietadlo zasiahol nepriateľ protilietadlovou paľbou? Nie je bližšie k pravde hlásenie pluku z roku 1944? Alebo — neupravil niekto Nečuškinovo hlásenie, aby mohol byť neskôr diskriminovaný? Do hlásenia S. M. Nečuškin po návrate k 13. gdlp ďalej uviedol: „V noci na 23. decembra 1944 som bol zostrelený PLO protivníka a pristáli sme na ostrove v rieke Dunaj. Dňa 24. decembra 1944 som bol zadržaný poľovníkmi a prevezený do Győru k výsluchu na kontrarozviedku, odkiaľ som sa dostal do tábora vojnových zajatcov v Buchau (asi Bochov, okr. Karlove Vary — pozn. red.). Dňa 11. januára 1945 ma po výsluchu poslali pracovať do bane v Chodove. Odtiaľ sme sa pešo od 15. apríla 1945 presúvali do Bavorska. Dňa 28. apríla 1945 sa mi podarilo z transportu ujsť a ukryť sa v českej rodine v dedine Skriževo (možno Střížovice u Plzně — pozn. red.). Od 13. mája 1945 som sa nachádzal pri 25. tankovom zbore v Nepomuku, odkiaľ som bol prepravený do Prahy a odtiaľ 19. mája 1945 do Ostravy na štáb 8. leteckej armády VVS. Odtiaľ som bol letecky prepravený do Ľvova a 27. mája 1945 sa vrátil k svojmu leteckému pluku.” Čo sa dialo po návrate S. M. Nečuškina (a často nielen jeho) zo zajatia k materskému pluku, osvetľuje rozhovor A. Jedamenka s veteránom diaľkovej leteckej divízie Alexandrom Abramovičom Frejdsonom uverejnený na webovej stránke www.lend-lease.airforce.ru/articles/freydson/ index.htm. Poukazuje aj na nezmyselné Stalinove rozkazy č. 270/41 a č. 227/42, podľa ktorých sovietskych vojakov, ktorí padli do nemeckého zajatia, považovali za vlastizradcov. Frejdson vypovedá, že navigátor letky Nečuškin „… dostal ■ Navigátor lietadla gardový podporučík I. P. Pečerskij 25 rokov ako zradca vlasti. Pracovníci kontraroz- ■ Zástupca hlavného mechanika 3. letky 13. gdlp gardový kapitán A. A. Skok bol posledný, kto 22. 12. 1944 videl všetkých členov posádky A. I. Lazareva živých (fotoarchív lend-lease.airforce.ru) ■ B-25J-1-NC Mitchell, sér. č. 43-27634, zaradený do 3. letky 13. gdlp s trupovým číslom 37 žltej farby a pridelený gardovému majorovi I. A. Lazerevovi Hobby Historie 28 43 Guľka si cieľ našla osobnost viedky mali záujem na tom, aby vytvorili prípad.“ O smrti Lazareva vie Frejdson povedať len málo: „… Keď sme sa vrátili z úlohy, radista oznámil, že Lazareva zostrelili. Podrobnosti nikto nevedel, okrem jeho navigátora, ktorý zostal nažive a padol do zajatia.“ O ostatných členoch Lazarevovej posádky Frejdson nevie nič, len to, že do zajatia padol aj Rudiev. Ďalej uvádza, že sa poznal so synom Lazareva: „Prišiel k nám na návštevu a chcel zistiť, kde je hrob jeho otca. Kládli sme otázky ohľadne hrobu Lazareva… I ohľadne Nečuškina… Keď sme sa dozvedeli, že ho súdilo osobitné zasadanie, pochopili sme, že v ničom nebol vinný.“ Zo spomienok A. A. Frejdsona už vieme, že zostrel Lazarevovho B-25J-1 (sér. č. 43-27634, žltá 37) prežili S. M. Nečuškin a P. L. Rudiev (ten sa zo zajatia do vlasti vrátil až r. 1946). Podľa veteránov pluku mal zostrel lietadla prežiť aj tretí člen posádky, ale nevedeli určiť, kto. Meno tretieho preživšieho letca tak aj pre mňa ostávalo neznáme — až do novembra 2013. Našťastie tak dlho nebolo potrebné pátrať po mieste dopadu Lazarevovho lietadla. To mi po štvorročnom úsilí ako prvý spresnil 26. decembra 2011 B. Súdny — lietadlo dopadlo pri maďarskej dedine Ásványráró. A na podklade informácií P. Kaššáka som sa dozvedel od G. Horvátha, že o mieste dopadu Baleríny a pátraní po jej troskách písal Ferenc Tóth v časopise Haditechnika 1995/3 pod titulkom Repülőgéproncs a Dunában. On a jeho priatelia v miestach dopadu B-25J-1-NC (NA?) robili výskumy pri nízkej hladine Dunaja v rokoch 1992 a 1994. Na základe toho vznikol článok, ktorého kópiu som získal aj so štyrmi fotografi ami vďaka pochopeniu a ochote pracovníkov redakcie časopisu Haditechnika. S ich pomocou som sa dopracoval k adrese F. Tótha, ktorý mi najskôr poslal krátky e-mail s doplnkom od G. Horvátha. Maďarské texty preložila I. Jégh a ich preklad spresnil A. Ogoľuk: „Vtom sa blížilo horiace lietadlo smerom od Győru a pred Dunajom sa zrútilo na breh rieky pri obci Ásványráró. Bombardér North American B-25 Mitchell, ktorý tvoril súčasť 13. sovietskeho pluku z Kalinovky, letel bombardovať mesto Győr. Vzdušná hliadka zostrelila dve lietadlá, z toho jedno bolo B-25J-1NA s prezývkou Balerína a výrobným číslom 43-27634. Veliteľom bol Ivan Alexandrovič Lazarev, ktorý už absolvoval 258 letov. Toto lietadlo letelo po obec Ásványráró. Dvaja z lietadla vyskočili. Lazareva našli o niekoľko dní neskôr s mnohopočetnými zraneniami pri ostrove Öntés. V troskách lietadla sa našli tri obhorené mŕtvoly. Stotníka Semjona Michajloviča Nečuškina odviezli na motorovom člne do prístavu a odviedli ho do kaštieľa Hédervár. Keďže páni lovili, neboli prítomní, preto otvorenú zlomeninu ruky mu ošetrila pani grófka a na druhý deň ho odovzdali Nemcom. Ostatná posádka lietadla pád neprežila… V dôsledku zmeny dunajského pobrežia trosky lietadla sa stratili. Po desiatkach rokov pri odklone Dunaja sa zvyšky trosiek dostali na povrch, na ich základe sa dal zistiť typ lietadla a neskôr aj spôsob havárie. Navyše pod jedným z motorov havarovaného stroja sa našlo tričko, ktorého súvis s lietadlom nie je jasne dokázaný, ale ani vyvrátený. V roku 2007 sa ozval vnuk jedného zo zosnulých a vypytoval sa na uloženie zostatkov letcov.“ Mozaiku zostreleného lietadla B-25J-1-NC by sme mohli pomaly uzavrieť, ale ostalo tu viacero otvorených otázok. Hlavne tá, kde boli padlí letci pochovaní. To nevedel spresniť ani F. Tóth pri našom stretnutí v Budapešti 28. mája 2013, keď som od neho dostal nepatrné fragmenty z Lazarevovho lietadla a kópiu mapy s upresneným miestom jeho dopadu. Hlavou mi vŕtala aj otázka, kto prežil zostrel stroja ako tretí, hoci ofi ciálne sa všade hovorilo len o dvoch členoch posádky. Preto som znova rozposlal listy na adresy súvisiace s tými členmi posádky lietadla, o ktorých mi chýbali informácie, a vyčkával som, či sa predsa len niekto neozve. Spomenul som si aj na slová kamarátky L. Salajkovej, s ktorou už roky spolupracujem v pátraní po padlých sovietskych letcoch a výsadkároch na území bývalého Československa v rokoch 1944 — 1945, že v Rusku patrím asi medzi dosť populárne osoby, lebo moje pátrania sa tam už spomínajú aj na webových stránkach. Tak som si ich začal prezerať a 24. októbra 2013 som zažil šok. Zrazu sa záhada s tretím preživším letcom defi nitívne rozuzlila. Bol ním V. F. Kilinenko. Dokladom je článok Tatiany Bublikovej „Suchim iz vody“ (voľný preklad: Vyviaznuť so zdravou kožou) opublikovaný v novinách Orenburžie 9. novembra 2011. Autorka sa na základe môjho listu dostala ku V. F. Kilinenkovi, ktorý žije v Orenburgu, a pripravila s ním reportáž o jeho živote, so zameraním na jeho bojovú činnosť, zostrelenie a následné nemecké zajatie. Žiaľ, mne už neposlala informáciu, že vyšiel jej článok o tomto veteránovi. Valentin Filipovič Kilinenko, ktorý do osudného 23. decembra 1944 absolvoval 40 bojových letov, pri spomienke na tento let potvrdil, že lietadlo bolo systemizované na šesťčlennú posádku, ale v tú noc bolo na palube osem ľudí. Osobou ■ Syn I. A. Lazareva, Valerij (1943-1998) sa nedočkal návratu svojho otca z vojny ■ Podkladový list lietadla B-25J-1-NC Mitchell, sér. č. 43-27634 ■ Ešte iný pohľad na B-25C z 1. letky 13. gdlp. Lietadlo, sér. č. 42-87594 (žltá 9), pridelili gardovému majorovi M. V. Žuravkovi (od 19. 8. 1944 hrdina ZSSR). Umaň 20. 6. 1944 44 Hobby Historie 28 navyše bol náčelník spojenia letky, ktorý mal na starosti aj mladého praktikanta. „Po splnení úlohy sme sa vracali domov, keď tu zrazu odkiaľsi z oblakov sa vynoril messer. Jeho dávka zasypala pravý motor a my sme začali okamžite padať. Náčelník spojenia letky otvoril poklop a zavelil skákať. Okamžite som sa ponáhľal k tomu spásonosnému otvoru, ani som si neuvedomil, že na sebe nemám padák. Nadriadený ma schmatol za rameno, pomohol mi nasadiť si padák a vystrčil ma von.“ Keď sa padák otvoril, V. F. Kilinenko nedbal na tragickosť situácie a zahľadel sa na čistú oblohu s množstvom hviezd. Dole sa v mesačnom svite leskla hladina Dunaja. Padnúť do rieky v decembri znamenalo zaručenú smrť. Nakoniec sa mu podarilo padák nasmerovať na nejaký veľký ostrov, no nedopadol na pevnú zem, ale do akéhosi jazierka, kde mu voda bola po prsia. Nedokázal sa vytiahnuť na breh, narazil na vyvrátený strom a vyliezol naň. Desaťstupňový mráz prenikal až do kostí. Kilinenko si vyzul premočené kožušinové čižmy a nohy si ovinul svetrom. V kmeni stromu objavil neveľkú dutinu, do ktorej schoval svoje doklady. Stále netušil, či je na spriatelenom území, alebo na nepriateľskom. Až na úsvite sa objavila loďka s dvoma Maďarmi v žltých plášťoch a s puškami. Doplávali k vyvrátenému stromu a posunkami naznačili, aby Kilinenko preliezol do člna. „Kým sme plávali, Maďari mi ukázali miesto, kde dohorievalo naše lietadlo. Zahynuli piati. Jedným z nich bol major Lazarev, jeho padák vtiahlo do horiaceho motora. (...) Na pevnine ma uväznili v nejakom bohatom dome spolu s nejakými zaistenými Maďarmi. V porovnaní s nimi som mal lepšiu stravu, lebo prešibaný domáci pán si zaumienil, že ma ožení so svojou dcérou Emmou. Uvedomoval si vážnosť situácie, veď v noci bolo už počuť dunenie ruskej kanonády, videl v tom (v sobáši — pozn. autora) spásu svojej rodiny. Keď som ponuku odmietol, so zdôraznením, že aj mňa za to môžu zastreliť, okamžite ma vydal Nemcom. Tak som sa dostal do Győru, do akéhosi zámku, kde som sa stretol so svojimi dvoma kamarátmi, ktorí prežili zostrel nášho lietadla. (...) A tu nečakane prišiel medzi nás zajatcov predstaviteľ ROA gen. Maľcev, na jeho počesť nás sústredili vo veľkom sále. Keď vošiel, hneď nás pozdravil slovami Zdravstvujte, druzja moji! Všetci sme mlčali, pochopil, že u nás neuspeje s náborom do Ruskej oslobodeneckej armády, ktorá bojovala po boku Nemcov. A po jeho odchode nás rozposlali do rôznych táborov. Ja som sa dostal kdesi do západnej časti Nemecka, kde som si užil svoje. (...) Keď sme sa už konečne prichystali k úteku z tábora, do mesta vstúpila americká armáda. Nás poslali do fi ltračného tábora v Rakúsku, kde si nás zobralo do parády 40 pracovníkov NKVD. Po dôkladnej previerke nám vystavili sprievodné doklady a mohli sme sa vrátiť bez problémov do vlasti.“ Po návrate do ZSSR odslúžil V. F. Kilinenko ešte päť ďalších rokov v armáde a až potom sa vrátil do Orenburgu, kde pracoval ako hudobník v dychovej kapele. V čase prípravy tohto materiálu bol po prekonanom infarkte pripútaný na lôžko, ale duchom stále mladý, k spokojnosti svojej ženy, dvoch detí, piatich vnukov a troch pravnukov. V období, keď sa mi podarilo skontaktovať prostredníctvom L. Salajkovej s rodinou V. F. Kilinenka, nadviazal som kontakt aj s pracovníkom kamyšinského múzea Alexejom Ivanovom, ktorý sa v rodnom kraji I. A. Lazareva snaží čo najserióznejšie spracovať všetko, čo sa týka padlého hrdinu. Spoločne sme začali pátrať po mieste jeho hrobu. L. Salajková mi na základe informácie o mieste havárie lietadla, ktorú som jej poskytol, obratom oznámila, že v obci Ásványráró sú na cintoríne hroby neznámych sovietskych vojakov z marca 1945. Keďže ani v CAMO (Centraľnyj archiv ministerstva oborony — Ústredný archív ministerstva obrany), ani v dostupných ruských materiáloch na internete, ba ani v Maďarsku, sa nám nepodarilo nájsť relevantnú informáciu, domnievali sme sa, že mŕtvi členovia Lazarevovej posádky boli asi pochovaní na tomto cintoríne v obci Ásványráró spoločne so sovietskymi vojakmi z marca 1945. No dnes už viem, že za obcou je ešte jeden, tzv. nový cintorín. To mení situáciu. Na tomto novom cintoríne sú na kraji pri plote vedľa seba dva vojenské hroby. Napravo, ako vyplýva z nápisu v ruštine, ležia ďalší dvaja sovietski vojaci, ktorí padli pri oslobodzovaní Maďarska v marci 1945. A na náhrobku vľavo je nápis ISMERETLEN KATONÁK SÍRJA. Je oveľa pravdepodobnejšie, že členovia Lazarevovej posádky by ■ Nález časti trosiek zostreleného B-25J-1-NC Mitchell, sér. č. 43-27634, gardového majora I. A. Lazareva pri nízkej hladine Dunaja v roku 1994 ■ Na starej mape je vyznačené miesto havárie lietadla B-25J-1-NC, sér. č. 43-7634, žltá 37, na ostrove Öntés v rieke Dunaj pri maďarskej dedine Ásványráró v blízkosti Győru 22. 12. 1944 ■ Radista strelec gardový starší seržant V. F. Kilinenko, jeden z troch preživších letcov, ktorí sa zachránili na padáku z horiaceho lietadla B-25 gardového majora I. A. Lazareva, žije v Orenburgu osobnost Guľka si cieľ našla Hobby Historie 28 45 foto: CAMO Moskva, lend-lease.airforce.ru, USAAF (via von Hardesty), F. Tóth a archív autora, kresba J. Máče mohli byť týmito „neznámymi vojakmi“. Faktom ale je, že istotu nemáme, príslušné dokumenty sa v obci nedochovali. V prípade gardového majora Lazareva sa objavil v jednom dokumente údaj, že by mohol byť pochovaný v Medvedevke. Či by mohlo ísť o slovenský Medveďov, ktorý sa nachádza pri Dunaji a pomerne blízko maďarskej obce Ásványráró, to ešte treba overiť. Základné dostupné údaje o posádke hrdinu ZSSR g. mjr. I. A. Lazareva Navigátor 3. letky 13. gdlp gardový kapitán Semjon Michajlovič Nečuškin: Narodil sa r. 1913 v osade Jamskaja (Riazanská oblasť). Do ČA odvedený r. 1935. Od 24. 7. do 25. 9. 1941 bojoval na Západnom fronte ako navigátor bombardéra SB. Po preškolení na typ B-25 znova nasadený od 19. 7. 1942. Do 20. 3. 1944 nalietal 221 denných a 510 nočných hodín počas 17 bojových denných letov na SB a 142 bojových letov na B-25. Vyznamenania: Rad červenej hviezdy, Rad červenej zástavy, Rad Vlasteneckej vojny 1. st., (návrh na udelenie Leninovho radu neprešiel). V nemeckom zajatí od 23. 12. 1944 do 28. 4. 1945, keď ušiel z pochodu smrti. K materskému pluku sa vrátil 27. 5. 1945, do zálohy uvoľnený 27. 11. 1945. Tu sa končia všetky dostupné informácie o ňom a jeho žene Tatiane Timofejevne Poľakovej. Podľa spomienok bojových druhov bol odsúdený NKVD na 25 rokov. Pravdepodobne zahynul vo väzení. Hoci sa dožil oslobodenia, v Knihe pamäti Riazanskej oblasti je uvedený medzi padlými v 2. svetovej vojne. Navigátor lietadla gardový podporučík Ivan Petrovič Pečerskij: Narodil sa v dedine Nižneje Boľšoje (vtedy Kurská, dnes Lipecká oblasť); matka Praskovja Vasilievna Pečerskaja. Do ČA odvedený r. 1942. Po navigátorskom výcviku začal slúžiť od r. 1944 v 13. gdlp. Veliteľ lietadla gardový podporučík Vasilij Grigorievič Kupcov: Narodil sa r. 1920 v dedine Afanasievo (Moskovská oblasť); otec Grigorij Ivanovič Kupcov. Ako pilot začal slúžiť v 13. gdlp po príchode z radov GVF (civilného letectva) v r. 1943. Náčelník spojenia 3. letky starší radista strelec gardový staršina Pavel Leontievič Rudiev: Narodil sa r. 1918 v dedine Čečelijevka na Ukrajine (Kirovogradská oblasť); otec Leontij Petrovič Rudiev. Do ČA odvedený r. 1938. Od 24. 7. do 25. 9. 1941 bojoval na lietadlách SB a od 19. 7. 1942 na B-25. Do 31. 7. 1944 nalietal 187 denných a 385 nočných hodín, pričom absolvoval 102 bojových letov. Vyznamenania: medaila Za odvahu, Za bojové zásluhy, Rad Vlasteneckej vojny 1. st. V nemeckom zajatí od 23. 12. 1944, k materskej jednotke sa vrátil až r. 1946. Pravdepodobne po určitú dobu väznený. Do civilu prepustený 27. 9. 1948. Zahynul r. 1974 aj so svojou ženou Raisou pri autohavárii v Alexandrii (Kirovogradská oblasť), kde pôsobil ako riaditeľ Alexandrijského rudoremontného závodu. Pochovaný je v Alexandrii, dcéra Oľga a vnuk žijú v Kyjeve. Radista strelec gardový starší seržant Valentin Filipovič Kilinenko: Narodil sa r. 1925 v dedine Ivachny (Kyjevská oblasť, Ukrajina); matka Julia Rodionovna Kilinenko. Evakuovaný z Orenburgu do Čeľabinska, kde sa vyučil za sústružníka. Dobrovoľne odvedený r. 1942, absolvoval 9-mesačný výcvik na radistu vo vojenskom učilišti v Čeľabinsku. V rámci 13. gdlp slúžil od mája 1944, vykonal 41 bojových letov. V zajatí od 23. 12. 1944 do konca apríla 1945. Žije v Orenburgu. Letecký strelec gardový starší seržant Vladimir Vasilievič Pavlov: Narodil sa r. 1925 dedine Javlenka (Leningradský rajón, Kazachstan); matka Kalanžija Ivanovna Pavlova. Ako dobrovoľník odvedený do ČA r. 1943. V zostave 13. gdlp slúžil od februára 1944 a do 5. 11. 1944 vykonal 35 bojových letov na B-25. Vyznamenania: medaila Za odvahu. Letecký strelec gardový rotný Vladimir Bogdanovič Tirobjan: Narodil sa r. 1918 v dedine Chaštarak (Idževanský rajón, Arménsko); otec Bogdan Maronirosovič Tirobjan. Do ČA odvedený r. 1938, do bojov počas Veľkej vlasteneckej vojny zasiahol od 19. 7. 1942. Ako príslušník 13. gdlp do 20. 4. 1944 nalietal 260 denných a 460 nočných hodín, pri 162 bojových letoch na B-25. Dňa 9. 3. 1944 odrazil tri útoky nočného stíhača (Me 110) a 17. 4. 1944 zostrelil počas nočného letu Bf 109. Vyznamenania: medaila Za odvahu, Rad Vlasteneckej vojny 2. st., Rad slávy 3. st. Nevedno, či určite zahynul v noci na 23. 12. 1944, nedošla žiadna odpoveď na otázky, ohľadne jeho osoby a osudu, zaslané do jeho rodiska. Poznámky a poďakovanie Rozkazom ministra obrany ZSSR z 17. februára 1966 bolo meno g. mjr. I. A. Lazareva na veky zanesené do záznamov 142. raketového pluku 42. raketovej divízie (sformovanej na báze 83. dld). Dňa 22. februára 1966 predstavitelia mesta Kamyšina prijali rozhodnutie o premenovaní Pieskovej ulice po hrdinovi ZSSR I. A. Lazarevovi. Dňa 6. mája 1967 boli osadené pamätné tabule na jeho rodnom dome a budove školy v dedine Stredná Kamyšinka. A 5. mája 2009 v Aleji hrdinov v Kamyšine bolo odhalených 12 búst miestnym hrdinom ZSSR, medzi ktorými je aj busta I. A. Lazareva. Od 22. decembra 1944 prebiehala reorganizácia sovietskeho letectva, zo 4. gardovej Brianskej diaľkovej leteckej divízie sa stala 4. gardová Brianska bombardovacia letecká divízia a z 13. gardového Roslavľského diaľkového leteckého pluku sa stal 229. gardový Roslavľský bombardovací letecký pluk. V archívnych materiáloch sa tak možno stretnúť s označením zväzkov a útvarov podľa starej i novej organizačnej štruktúry. Ďakujem za pomoc pri pátraní a pri príprave tohto materiálu V. F. Kilinenkovi, I. V. Lazarevovi, A. Godunovovi, múzeám miest Iskitim a Kamyšin, Lole Salajkovej, Alexejovi Ivanovovi, A. I. Lonskijovi, Borisovi Súdnemu, Petrovi Kaššákovi, Ferencovi Tóthovi, Gáborovi Horváthovi, Izabelle Jégh, Andrejovi Ogoľukovi a ďalším, ktorí pomohli. Využité sú aj materiály webových stránok podvig naroda.ru, obd-memorial.ru. ■ Guľka si cieľ našla osobnost ■ Pohľad na ľavý z vojenských hrobov na novom cintoríne za obcou Ásványráró, na náhrobku je nápis ISMERETLEN KATONÁK SÍRJA (t. j. hrob neznámych vojakov); je dosť pravdepodobné, že tu by mohli byť pochovaní členovia Lazarevovej posádky ■ Rekonštrukcia vzhľadu lietadla B-25J-1-NC Mitchell, sér. č. 43-27634, zaradeného do 3. letky 13. gdlp a prideleného gardovému majorovi I. A. Lazarevovi

Filosof

Вам на какой язык перевести. На венгерский. Magyarra legyen a fordítás? Чем помочь?

 На русский. Русским текстом. Спасибо! МОЯ  электронка shamaev2009@yandex.ru 

Filosof

Вам на какой язык перевести. На венгерский. Magyarra legyen a fordítás? Чем помочь?

 У меня не качественно прошло чтение текста на русском языке. СПАСИБО! Мы земляки Героя Советского Союза И А Лазарева, которомубудем отмечать 100 лет  со дня рождения.